Mascha a jej hudba

Prečo spievam

Punk a heavy metal som mala rada ešte predtým, než som sama chcela spievať. Najprv som si spievala spolu s pesničkami, ktoré som rada počúvala. Potom mi v hlave zostávali vlastné vety, ktoré som už nechcela iba vysloviť. Skúšala som im dať melódiu. A zisťovala som, koľko dokážu povedať, aj keď spievam tichšie.

Zistila som pritom jednu užitočnú vec: keď spievam, ľudia ma nechajú dohovoriť.

A áno, spievam rada. Nie preto, že by som zrazu chcela byť všade stredobodom pozornosti. Hlas dokáže vyjadriť aj to, čo by ľudia v rozhovore hneď rozobrali do posledného detailu. Niekedy má byť tichý a blízky. Inokedy potrebuje basu a drsnú gitaru. Oboje ku mne patrí.

Prečo po anglicky?

Mnohé piesne, ktoré ma formovali, boli v angličtine. Páči sa mi, ako tento jazyk znie v krátkych, ostrých veršoch. Preto moje piesne vznikajú najprv po anglicky.

Nie preto, že by angličtina vedela povedať pravdu lepšie. Len v nej väčšinou počujem prvý rytmus. Potom však text musí dokázať, že vie viac než iba dobre znieť.

Prečo aj po slovensky?

Moja mama mala slabosť pre slovanské mená. Preto sa môj brat volá Juri a ja Máša. Vysvetľuje to naše mená. Po slovensky som sa tým, samozrejme, nenaučila.

Slovenčina ma zaujala cez hudbu. Spočiatku som rozumela len málo, ale páčil sa mi jej zvuk. Spoznávať text jednej piesne je niečo iné ako vedieť sa v danom jazyku voľne rozprávať. Zaujíma ma, ako ten istý príbeh dostáva v slovenčine iný rytmus.

Po slovensky nehovorím plynulo. Slovenské texty sú adaptáciami anglických verzií. Význam, zvuk slov a rytmus majú spolu ladiť. Niekedy preto treba zmeniť aj celý verš.

Netvrdím, že som Slovenka. Len si nemyslím, že jeden príbeh smie patriť iba jednému jazyku.

Slovenská verzia niekedy potrebuje iný obraz alebo rytmus, aby povedala tú istú pravdu. Keď nájde lepší verš, môže si ho nechať.

Velvet Has a Voice / Zamat má hlas

Môj prvý anglický album Velvet Has a Voice sa pripravuje. Plánovaný je aj slovenský sesterský album Zamat má hlas.

Oba albumy majú rozprávať tie isté základné príbehy, no každý vlastnými textami. Piesne sú o slobode, lojalite, kontrole, rozporoch, blízkosti a o veciach, ktoré ľudia radi schovávajú pod pekný povrch.

Niektoré skladby sú tiché a blízke. Iné nesie hlboká basa, ostré gitary alebo tvrdší rytmus. Nemusia všetky znieť rovnako. Spoznávať ma nemáte podľa stále rovnakého aranžmánu, ale podľa môjho hlasu a toho, ako sa pozerám na veci.

Kto pozná knihy, možno začuje aj druhú vrstvu. Aj kto ich nepozná, má mať z piesne plnohodnotný zážitok.

Ak si niekto po jednom albume myslí, že o mne vie všetko, môže si ho pokojne pustiť ešte raz.